Molekuly slov.

Zdravím. Tak som znova tu, po dvoch dlhých mesiacoch, za ktoré som toho stihla naozaj veľa, ale zároveň nič moc.  Mala som v pláne napísať dva články, z ktorých ani jeden nevyšiel. Áno, to ma dosť mrzí, ale mala som toho veľa. Na konci mája som sa konečne dostala do Česka, aby som sa tam mohla v kľude pripravovať na skúšky, pretože doma ten kľud nebol. Zaplatila som si teda test na covid, zobrala si potvrdenie o návšteve školy a ubytovaciu zmluvu a išla som.  A čo bolo na tom vtipné a zároveň smutné? Že presne o týždeň na to otvorili hranice medzi Českom a Slovenskom úplne a bez týchto všetkých papierovačiek. No čo už, aspoň som sa za ten týždeň stihla toho dosť naučiť. Učila som sa teda na skúšky, od júla som sa musela presťahovať na iný intrák a teraz som sa sťahovala naspäť domov. A už len dúfam, že od septembra začne semester normálne tak ako má, a že už nikdy nebudeme študovať takto cez internet. Žerie to nervy...a keď vám na online skúške vypadne internet, tiež to nie je...

Keď človek sedí doma, je ťažké aby nemyslel. Aj ja, čo mám svoj vnútorný svet pestrejší ako svoj reálny svet, som začala rozmýšľať ešte viac. A to som si myslela, že viac to už ani nejde. Dokonca moja hlava začala vymýšľať verše. Často som písala poviedky, no na poéziu som si netrúfla. A urobila som dobre, lebo to musí prísť samo. V hlave sa mi teraz začali samovoľne tvoriť rýmy. (úprimne, tu som chvíľu rozmýšľala, či tam patrí i alebo y) Ale kam tým smerujem? Je dôležité pre nás všetkých, aby sme si našli niečo, čo nám dodáva motiváciu, energiu, šťastie, úsmev. Môže to byť čokoľvek. Pokiaľ to neubližuje Tebe alebo niekomu inému. (as I always say)  Tak som si povedala, že vám ukážem svoje vášne, veci čo ma držia pri živote, dávajú motiváciu dosiahnuť svoj cieľ. A môj cieľ nie je zložitý, len sa chcem stať doktorkou a byť v tom dobrá. (well, tak asi je to zložité) Dúfam, že v niečom sa so mnou nájdete, v niečom možno nie, ale hádam vám odporúčim niečo, čo možno aj vyskúšate. ☺️...

Zdravím. Nebudem klamať, že mi písanie chýbalo. Ale pokiaľ mám povedať úplnú pravdu, spomenula som si naňho až keď zatvorili školu a všetko, čo som mala rada a nechali ma zatvorenú doma... U mňa je to takým zvykom, že keď mám zrazu veľa voľného času, odomyká sa moja umelecká stránka. Mám chuť tvoriť. čítať, písať, maľovať.... Počas školy na to nie je čas. Mám istú rutinu, ktorú dodržiavam. Som maximálne rutinový človek. Prebieha to asi takto: V pondelok ráno cestujem do Olomouce na svoj dobrodružný týždeň. Prvú hodinu mám až poobede, takže všetko pekne stíham. Mám tam dokonca aj časový rezervu, keby vlak meškal dlhšiu dobu než obvykle. V utorok chodím na funkčný tréning. Vo štvrtok obvykle ešte cvičiť do fitka alebo sa prebehnúť. A skoro každý deň sa prejdem peši do školy alebo zo školy. Ak je pekne, samozrejme.  Mám to pol hodinky. A v piatok znova domov. Chýba mi tento režim. Teraz sa samozrejme učím tiež. A dávajú nám toho ešte viac ako inokedy, ale ide o to, že je ťažšie s...

Zdravím. Neviem ako začať po tak dlhej dobe písať. Myslím, že s pozdravom som začala správne. Haha. Ale čo to trepem. Nádych. Výdych. Moje pocity sú práve trochu zmiešané. Už takmer tri roky som nepísala pravidelne. Ak som za ten čas niečo napísala, boli to len zmätené slová bez motivácie a bez energie. A samé výhovorky, že nemam čas písať. Viete, nebola to tak úplne pravda. Pár minút času si človek nájde vždy. Ak chce. Ale ja som asi nechcela. Preto sa bojím znova začať. že to bude zbytočné, že to zas vzdám. Uvidíme. Vy to uvidíte so mnou. Budem sa snažiť písať pravidelne, zaradiť sem nejaké nové témy. Napríklad pár múdrych vecí o tom, ako chrániť našu prírodu. Pretože v dnešnej dobe je to veľmi dôležité. Ak ma ešte nepoznáš, neboj. Moje články ti pomôžu spoznať ma a moje myšlienky môžu byť aj tvojimi. /Meh, píšem na svojom starom notebooku. Už som si od neho odvykla. Chytám nervy :D/ Inak, prišla som z blogu www.allm.blog.cz , na ktorý píšem už od roku 2011, a teraz začínam ...