Molekuly slov.

Zdravím. Tak som znova tu, po dvoch dlhých mesiacoch, za ktoré som toho stihla naozaj veľa, ale zároveň nič moc.  Mala som v pláne napísať dva články, z ktorých ani jeden nevyšiel. Áno, to ma dosť mrzí, ale mala som toho veľa. Na konci mája som sa konečne dostala do Česka, aby som sa tam mohla v kľude pripravovať na skúšky, pretože doma ten kľud nebol. Zaplatila som si teda test na covid, zobrala si potvrdenie o návšteve školy a ubytovaciu zmluvu a išla som.  A čo bolo na tom vtipné a zároveň smutné? Že presne o týždeň na to otvorili hranice medzi Českom a Slovenskom úplne a bez týchto všetkých papierovačiek. No čo už, aspoň som sa za ten týždeň stihla toho dosť naučiť. Učila som sa teda na skúšky, od júla som sa musela presťahovať na iný intrák a teraz som sa sťahovala naspäť domov. A už len dúfam, že od septembra začne semester normálne tak ako má, a že už nikdy nebudeme študovať takto cez internet. Žerie to nervy...a keď vám na online skúške vypadne internet, tiež to nie je sranda.