Molekuly slov.

Zdravím. Odkedy sa po zime oteplilo, chodím často do prírody, hlavne na kopce, lebo krásne výhľady z výšiek do naších dolín ma nikdy neomrzia. Snažím sa chodiť hlavne teraz, keď ešte nie je všetko zarastené, ešte nie sú hady a neznesiteľné teplá. Také ideálne počasie. Darí sa mi objavovať nové cestičky, nové zaujímavé miesta, ktoré by som inak cez vysokú trávu a iný lesný porast nenašla. Občas sa cítim ako hlavná hrdinka Tajomnej záhrady. Milujem tú knihu, ale je aj viacero filmov, teraz som si ich hľadala: z roku 1949, 1993, 2001 a aj 2020  (možno aj viac, who knows).  Naživo to vyzerá krajšie, vzadu sú kopce ešte so snehom Lesné jahody pekne kvitnú, už sa teším, keď si ich zopár nazbieram Ešte nejaká vrana a môžeme ho považovať za typický hororový strom Stretla som po ceste mačku, a môžem vám povedať, že takto pekne mi žiadna mačka ešte nepózovala "Ja sa cítim dobre, ja si to užívam" Hotová modelka Vždy som chcela ryšavú micu, to

Zdravím. Mobil ma dnes upozornil, že mu dochádza miesto v úložisku. Bude to asi tým, že som si doňho v poslednej dobe stiahla e-knihy a vypracované otázky na skúšky. 😁 Ale aspoň mi to dodalo nápad trochu si pretriediť fotky a súbory, ktoré sa v ňom nachádzajú. Niečo si presunúť inde a niečo nechať tak ako to je, niečo definitívne vymazať. A prišlo mi fajn sa aj o pár fotiek podeliť. Rok 2015. Všetky fotky budú z neho. Bola som vtedy aktívna vo všetkých smeroch. Veľa som fotila, cvičila, chodila von. Bola som ešte teenager, netrápili ma veci "dospelákov". Snáď môj prvý obraz na plátno. Ale maľované vodovkami. Haha. Vodovkami na plátno. Fajn, vyzeralo to pekne, ale začalo to blednúť po čase.  Boli časy, keď mi jedna kocka čokolády stačila. Teraz už nie. A k tomu lesné jahody s jogurtom. Túto fotku som nazvala Našla som dračie vajce . To bolo v čase, keď som čítala Eragona. Ale neviem čie je. Nemáte nejaký tip? A ani nebolo celé. Bolo prázdne a rozbité

Keď človek sedí doma, je ťažké aby nemyslel. Aj ja, čo mám svoj vnútorný svet pestrejší ako svoj reálny svet, som začala rozmýšľať ešte viac. A to som si myslela, že viac to už ani nejde. Dokonca moja hlava začala vymýšľať verše. Často som písala poviedky, no na poéziu som si netrúfla. A urobila som dobre, lebo to musí prísť samo. V hlave sa mi teraz začali samovoľne tvoriť rýmy. (úprimne, tu som chvíľu rozmýšľala, či tam patrí i alebo y) Ale kam tým smerujem? Je dôležité pre nás všetkých, aby sme si našli niečo, čo nám dodáva motiváciu, energiu, šťastie, úsmev. Môže to byť čokoľvek. Pokiaľ to neubližuje Tebe alebo niekomu inému. (as I always say)  Tak som si povedala, že vám ukážem svoje vášne, veci čo ma držia pri živote, dávajú motiváciu dosiahnuť svoj cieľ. A môj cieľ nie je zložitý, len sa chcem stať doktorkou a byť v tom dobrá. (well, tak asi je to zložité) Dúfam, že v niečom sa so mnou nájdete, v niečom možno nie, ale hádam vám odporúčim niečo, čo možno aj vyskúšate. ☺️ 1

Zdravím. Ten čas ide akosi rýchlo. Prvý týždeň doma sa vliekol, no teraz? Všetko sa to akosi zrýchlilo. Už piaty týždeň som na samoštúdiu. Vyše mesiaca doma. Práve som zvládla test, tak mám celkom dobrú náladu. Dnes sa chcem trochu venovať nostalgii. Určite aj vy máte občas tie chvíle, keď si spomeniete na niečo, čo ste mali radi v detstve/mladosti. Dlhé roky ste na to nemysleli, mali ste to schované niekde v šuflíku, alebo ak to bola činnosť, už ste to jednoducho robiť nemohli, lebo ste z toho "vyrástli" alebo už na to nebol čas. No a časom ste na to zabudli. Nie úplne, len to ostalo schované niekde najhlbšom záhybe mozgu. No a potom sa stala nejaká udalosť, prišiel nejaký impulz, ktorý vám to všetko vybavil. Koleso času zmenilo smer a dostali ste sa hlboko do minulosti - vašim srdcom aj mysľou. Zrazu prišiel taký príjemný pocit, naskočila vám husia koža a mali ste silnú túžbu usmiať sa. Áno. ... Ešte na základnej škole som čítala Harryho Pottera. Už neviem koľko som m

Zdravím. Nebudem klamať, že mi písanie chýbalo. Ale pokiaľ mám povedať úplnú pravdu, spomenula som si naňho až keď zatvorili školu a všetko, čo som mala rada a nechali ma zatvorenú doma... U mňa je to takým zvykom, že keď mám zrazu veľa voľného času, odomyká sa moja umelecká stránka. Mám chuť tvoriť. čítať, písať, maľovať.... Počas školy na to nie je čas. Mám istú rutinu, ktorú dodržiavam. Som maximálne rutinový človek. Prebieha to asi takto: V pondelok ráno cestujem do Olomouce na svoj dobrodružný týždeň. Prvú hodinu mám až poobede, takže všetko pekne stíham. Mám tam dokonca aj časový rezervu, keby vlak meškal dlhšiu dobu než obvykle. V utorok chodím na funkčný tréning. Vo štvrtok obvykle ešte cvičiť do fitka alebo sa prebehnúť. A skoro každý deň sa prejdem peši do školy alebo zo školy. Ak je pekne, samozrejme.  Mám to pol hodinky. A v piatok znova domov. Chýba mi tento režim. Teraz sa samozrejme učím tiež. A dávajú nám toho ešte viac ako inokedy, ale ide o to, že je ťažšie sa do