Veľa nudných vecí, a potom jedlo.

Zdravím.
Nebudem klamať, že mi písanie chýbalo. Ale pokiaľ mám povedať úplnú pravdu, spomenula som si naňho až keď zatvorili školu a všetko, čo som mala rada a nechali ma zatvorenú doma...
U mňa je to takým zvykom, že keď mám zrazu veľa voľného času, odomyká sa moja umelecká stránka.
Mám chuť tvoriť. čítať, písať, maľovať.... Počas školy na to nie je čas. Mám istú rutinu, ktorú dodržiavam. Som maximálne rutinový človek. Prebieha to asi takto:
V pondelok ráno cestujem do Olomouce na svoj dobrodružný týždeň. Prvú hodinu mám až poobede, takže všetko pekne stíham. Mám tam dokonca aj časový rezervu, keby vlak meškal dlhšiu dobu než obvykle. V utorok chodím na funkčný tréning. Vo štvrtok obvykle ešte cvičiť do fitka alebo sa prebehnúť. A skoro každý deň sa prejdem peši do školy alebo zo školy. Ak je pekne, samozrejme.  Mám to pol hodinky. A v piatok znova domov.
Chýba mi tento režim. Teraz sa samozrejme učím tiež. A dávajú nám toho ešte viac ako inokedy, ale ide o to, že je ťažšie sa do toho donútiť. Som pánom svojho času a nezvládam to. Asi potrebujem tvrdú ruku školského rozvrhu, ktorý ma donúti vstať, dopraviť sa do školy a makať na sebe.
Teraz necítim žiadnu silu, ktorá by ma vytlačila s postele pred siedmou hodinou ráno. Prvé dva týždne samoštúdia som vstávala pred siedmou, tomu sa aj ja sama divím. Ale teraz už je to príliš dlho. Môj mozog to chce brať ako prázdniny, ako čas ničnerobenia. Už teraz za mesiac som prečítala skoro viac kníh ako minulý rok. Ale nemyslím študijné knihy - tie ktoré by som mala čítať. 😟 Často mávam myšlienky ma to, ako vôbec dokončím ročník. Kedy otvoria hranice? Kedy sa budem môcť dopraviť do svojej zasľúbenej krajiny? Nobody knows.

A tak, aby som sa udržala motivovaná dokončiť 3. ročník medicíny maximálne do konca leta, rozhodla som sa sem tam niečo napísať na svoj blog s očakávaním podpory od mojich imaginárnych fanúšikov. Ale ak sa niekto naozaj nájde, budem veľmi rada. Ukážem ti niečo zo svojho života, myšlienky potenciálneho samovraha /just kidding 😇/ , možno nejaké recenzie na knihy, ktoré som za túto dlhú chvíľu prečítala. 

Keď sme už pri tom blogovaní, našla som rozpísaný článok spred roka, ktorý som nikdy nedopísala a nevydala. Odvtedy sa po mne naozaj prepadla zem. 

Možno by som sem dala mix fotiek, čo som nafotila od doby, odkedy som tu nebola. Svoj sexi  foťáčik už moc nepoužívam, no fotím mobilom. O kvalite sa teda nebudem hádať. Ani foťák, ani mobil už nie sú najmladšie. 

Kvôli čomu sa oplatí žiť a prečkať túto ťažkú dobu? Kvôli tomuto. Snáď všetky moje obľúbené podniky neskrachujú a budem sa môcť vrátiť pre úžasné kokteily do 21 Rock´n´Roll Cafe v Olomouci. 

Ani bistro My meal nesmiem vynechať zo svojich záchytných bodov môjho sociálneho vyžitia. Dobré jedlo za dobrú cenu, príjemná atmosféra. To je to, čo chceš. 

Nesmie chýbať CoffeeCat - kočičí kavárna, kde inde než v Olomouci. Majú tam výborné koláčiky, kávu a rozkošné košišky. Skvelé miesto na upokojenie sa, odreagovanie sa. Ale treba vychytať chvíľu, kedy sa budú mačky naozaj chcieť maznať, nie len žobrať o koláč. 

To bude pre dnes všetko. Pomaly sa blíži polnoc. Budem rada za pekný komentár, alebo aj škaredý a ozvem sa snáď niekedy budúci týždeň. Papa