Po 2 mesiacoch, ale v plnej sile

Zdravím.

Tak som znova tu, po dvoch dlhých mesiacoch, za ktoré som toho stihla naozaj veľa, ale zároveň nič moc. 

Mala som v pláne napísať dva články, z ktorých ani jeden nevyšiel. Áno, to ma dosť mrzí, ale mala som toho veľa.

Na konci mája som sa konečne dostala do Česka, aby som sa tam mohla v kľude pripravovať na skúšky, pretože doma ten kľud nebol. Zaplatila som si teda test na covid, zobrala si potvrdenie o návšteve školy a ubytovaciu zmluvu a išla som. 

A čo bolo na tom vtipné a zároveň smutné? Že presne o týždeň na to otvorili hranice medzi Českom a Slovenskom úplne a bez týchto všetkých papierovačiek. No čo už, aspoň som sa za ten týždeň stihla toho dosť naučiť. Učila som sa teda na skúšky, od júla som sa musela presťahovať na iný intrák a teraz som sa sťahovala naspäť domov. A už len dúfam, že od septembra začne semester normálne tak ako má, a že už nikdy nebudeme študovať takto cez internet. Žerie to nervy...a keď vám na online skúške vypadne internet, tiež to nie je sranda. :)

Ale dosť bolo sťažovania sa. Popri učení som stihla aj dosť prechádzok. Parky a cyklotrasy, ale aj mesto. Na foťák som nefotila, aj keď som ho mala v Olomouci so sebou. Ale odfotila som niečo na mobil. Občas som si zobrala nejaké svoje výpisky a počas prechádzky som sa učila, teda skôr si len niečo opakovala. 

A skúšky som nakoniec úspešne zvládla. 3 ročník medicíny dokončený, je zo mňa polovičná doktorka :)

Aj dúhy boli skoro na dennom poriadku. 

A všimla som si tiež, že blog.cz sa ide rušiť. To ma veľmi mrzí. Niektorých to možno od blogovania odradí, ale dúfam, že väčšina ľudí, ktorých blogy som pred tými dvoma mesiacmi čítala, (a plánujem ich čítať aj teraz) sa presunie na inú doménu, a že budú pokračovať. Už by som mala byť aj ja aktívna, chystáme nejaké turistiky, takže môj foťáčik sa opäť raz veľmi rád prevetrá. 

Aj ja budem mať veľa práce, aby som si všetky svoje články zo starého blogu uložila niekde do bezpečia.

Tak ja sa zas čoskoro ozvem. Pekný deň.