Molekuly slov.

 Zdravím. Leto pomaly končí, a musím povedať, že tento rok pre mňa ubehlo akosi rýchlejšie. Bude to asi tým, že sa mi skúšky pretiahli až skoro do konca júla. Ale nevadí, nemôže byť stále len dobre, to by bolo príliš podozrivé. Či nie?  V máji som vám dala nejaké tipy na kozmetiku. Tak som si povedala, že aj teraz, po troch mesiacoch, vám ukážem nejaké moje kozmetické objavy. Ale zároveň aj obyčajné veci, ktoré používa každá žena, z môjho posledného nákupu v drogérii. Na to, že už od toho spomínaného článku ubehli  tri mesiace, som toho až tak veľa nekupovala. A som za to rada, moja cesta k minimalizmu a ekologickému životu sa čím ďalej zrýchľuje. Tak poďme na to. Ešte chcem spomenúť to, že sú to len tipy pre vás. Možno niekomu pomôžem v rozhodovaní, možno niekoho inšpirujem ku kúpe. Ale zároveň budem rada, ak aj vy mne dáte nejaké kozmetické tipy. Vzájomná pomoc je pre mňa dôležitým prvkom. Ono, žiadna vec nebude vyhovovať všetkým. Ale kým nevyskúšaš, tak to nezistíš.  Pre mňa snáď na

Zdravím. Dúfam, že aj vy si užívate leto najviac ako sa dá. Zdá sa mi, že väčšinou sú dni slnečné, ale napríklad teraz prší 😑. Stihla som ale doobeda zopár kilometrov na korčuliach a aspoň môžem teraz sedieť doma a napísať konečne článok, na ktorý sa chystám už týždeň. Minulý týždeň som bola na takom menšom roadtripe v Tatrách. Po tom, ako sme minulý rok zdolali Kôprovský štít, tento rok boli naším cieľom Rysy. Zo začiatku sa ide rovnaká trasa. Smerom k Popradskému plesu, kúsok pred ním sa odbočí doľava a nasleduje cca 40 minútová trasa k rozdvojke: Kôprovský štít alebo Rysy? Takto sme si minulý rok vybrali práve Kôprovský, takže na tento rok ostali Rysy. Úprimne som sa dosť bála, či tam nebude príliš veľa ľudí, ako na jednej veľmi známej fotke, ktorá kolovala internetom. Našťastie sa ale žiadne kolóny na tejto trase netvorili a dokonca aj rebríkové a schodové úseky sa dali prejsť úplne v pohode. Fotky z Kôprovského máte už v TOMTO staršom článku.  Mám problém vybrať len pár najlep

Zdravím. Tak som znova tu, po dvoch dlhých mesiacoch, za ktoré som toho stihla naozaj veľa, ale zároveň nič moc.  Mala som v pláne napísať dva články, z ktorých ani jeden nevyšiel. Áno, to ma dosť mrzí, ale mala som toho veľa. Na konci mája som sa konečne dostala do Česka, aby som sa tam mohla v kľude pripravovať na skúšky, pretože doma ten kľud nebol. Zaplatila som si teda test na covid, zobrala si potvrdenie o návšteve školy a ubytovaciu zmluvu a išla som.  A čo bolo na tom vtipné a zároveň smutné? Že presne o týždeň na to otvorili hranice medzi Českom a Slovenskom úplne a bez týchto všetkých papierovačiek. No čo už, aspoň som sa za ten týždeň stihla toho dosť naučiť. Učila som sa teda na skúšky, od júla som sa musela presťahovať na iný intrák a teraz som sa sťahovala naspäť domov. A už len dúfam, že od septembra začne semester normálne tak ako má, a že už nikdy nebudeme študovať takto cez internet. Žerie to nervy...a keď vám na online skúške vypadne internet, tiež to nie je sranda.

Zdravím. Básne rýchlo napísané, hneď v momente, keď mi v hlave nabehli slová. Z nejakého dôvodu mi prichádzajú len anglické slová. Asi preto, že angličtina je celkom jednoduchý jazyk. Všetko sa rýmuje skoro so všetkým, moc sa tam neskloňuje, prípadné chyby nebijú tak do očí. Ale je to len poézia, ktorá má byť abstraktná, tak to berte len ako nakopené slová bez nejakých gramatických pravidiel, ktoré vám možno dajú zmysel, a možno aj nie. Veď preto má tento článok taký názov, aký má... Fotky: Bezručovy sady, fotené 2018/10 Moja chvíľka pre seba, z nevydaného článku    Empty eyes, fake smile, many things to cry, no reason to lie, but... try to live before you die, learn to fly, make the things you can´t buy, just live your life. I´ve got a hangover. Will you tell me when it´s over? Freezing outside, but fire in me, not a person I want to be. Something dark is nearby, a big urge that stands by, and needs to eat me, mannaged dinner ne

Zdravím. Tento týždeň som asi po dvoch mesiacoch zavítala do drogérie. Míňali sa mi zásoby kozmetiky, ktoré som už nutne potrebovala doplniť. A nielen kozmetika, ale aj rôzne iné veci zo starostlivosti o telo, keďže dekoratívnej kozmetiky zas tak veľa nepoužívam. (plus vec do domácnosti) Zavítala som aj do Lidlu, kde som našla tri skvelé veci, ktoré vám ukážem na konci článku.  Nikdy som si nemyslela, že budem písať článok typu haul, ale dnes mám naň akosi náladu a dúfam, že možno niečo z tohto vyskúšate, alebo mi dáte tip vy. Nájdete tu veci, ktoré bežne používam, ale aj také, ktoré skúšam prvýkrát. Pohodlne sa usaďte, a ideme na to. Začnem asi dvoma krémami na ruky z Avonu , ktoré logicky nie sú z drogérie. 😃 Oba mám od známej, ktorá objednáva z Avonu. Ten druhý má nádhernú vôňu, ktorá je príliš sladká, ale prekvapivo mi to nevadí. Ten prvý má tiež skvelú vôňu mandlí, ale vadí mi na ňom to, že je až príliš tekutý a zvykne "vyliezať z tuby". Tak nejak by som to

Recenzia Tematicky som aj na budíku nastavila čas 6:27 Knihu som si kúpila vo výpredaji, ako je u mňa zvykom. Bolo to niekedy minulý rok, potom som ju odložila na poličku, kde bola svojou farbou takým oživením mojej knižničky. Vytiahla som ju niekedy v marci tohto roku, keď som už bola na distančnej forme štúdia. Takže som mala na pár dní, možno týždňov viac času venovať sa čítaniu (ale potom ma povinnosti, samozrejme, dobehli) . Máte to tiež tak?  Napíšem vám stručný obsah, a potom, keď už začnú spoilery, vás pre istotu upozorním. Hlavnou postavou je Ardlo Buret, ktorý je celý život terčom posmechu pre nešťastne zvolené meno, dá sa z neho totiž spraviť nadávka (vysvetlím neskôr). Pracuje ako operátor supermoderného stroja na šrotovanie kníh. Každé ráno cestuje do práce vlakom a číta cestujúcim stránky z kníh, ktoré zachránil pred zničením. Počas svojho života stretáva zaujímavých ľudí, ktorí sú rovnakými milovníkmi literatúry ako on. Kniha je celkom krátka, má 181 strá